Vaše príbehy

Tieto príbehy sú skutočné. Prebraté z virtuálnej poradne, v ktorej som niekoľko rokov odpovedala na rôzne otázky a problémy. Verím, že v nich nájdete inšpiráciu a prípadne aj odvahu osloviť ma.


 

Strach zo smrti

Otázka:

Dobry den, chcela by som sa poradit ako mam prekonat,strach z choroby a smrti Vzdy pred kazdorocnou preventivnou gynekologickou prehliadkou, mam velky strach ze mi nieco "najdu" Bojim sa ze zistia ze mam rakovinu prsnika a ze zomriem a ze moje deti ostanu bez mamy Mam len 34 rokov a nechcem mysliet na taketo veci ale teraz sa mi to akosi nedari vytesnit z hlavy Bojim sa ze zomriem mlada, a ze moje deticky budu bez mamy Bojim sa ze sa nieco stane manzelovi Som uz 6sty rok na MD, rozmyslam ci to nie je tym ze "nemam" ine starosti Potrebovala by som poradit ako zvlatnut tento stav-fobiu ci uzkostny stav a radovat sa z toho co je a nemysliet nato co sa moze stat

Odpoveď:

Ďakujem, že ste našli odvahu napísať.

Prílišné obavy z rôznych vecí, ktoré sa môžu stať v budúcnosti, spojené s vysokou mierou telesného napätia bývajú prejavom ale aj zdrojom rôznych úzkostných porúch. Sú súčasťou bludného kruhu, čím len zhoršujú pocity napätia, únavy, podráždenosti a celkového vyčerpania. Starosti o deti, manžela, budúcnosť sú bežnými obavami, ktoré prežíva každý z nás. Niekto menej intenzívne, niekto viac. Problémom sa stávajú vtedy, ak sťažujú bežné fungovanie, bránia človeku tešiť sa z toho čo je, a prežívať aj príjemné pocity. Vtedy sú už súčasťou porúch, ktoré patria do skupiny označovanej aj ako úzkostné poruchy. Jednou z nich je generalizovaná úzkostná porucha. Sú pre ňu typické obavy týkajúce sa vlastnej smrti, smrti manžela alebo detí, obavy o zdravie a životy príbuzných. S tým býva spojené motorické napätie – trasenie, svalové napätie, nepokoj, ľahká unaviteľnosť. Zvýšená činnosť autonómneho nervového systému – búšenie srdca, problém s dýchaním, potenie, nauzea, časté močenie atď., tiež problém s koncentráciou, so spánkom. Na to nadväzuje správanie v podobe obmedzovania činností, ktoré predtým človek vykonával rád (šoférovanie, cestovanie, vychádzanie z domu) a/alebo prehnane zvýšená kontrola a starostlivosť o blízkych, ktorí sú súčasťou týchto obáv. Pre diagnostiku generalizovanej úzkostnej poruchy je dôležité splnenie časti z týchto kritérií. Ďalej to, že tieto príznaky nie sú reakciou na reálnu životnú traumu. A tiež to, že trvajú dlhšie ako 6 mesiacov. Generalizovaná úzkostná poruchy je častá porucha, ktorej výskyt sa odhaduje na 2%-4%, v kombinácii s ďalšími úzkosťami a fóbiami to môže byť 10%-12%. Existuje určité percento ľudí, ktorí s touto poruchou prežijú celý život bez toho, aby niečo zmenili. Vy sa však pýtate ako to zmeniť, ako sa zbaviť strachu a obáv, ako sa opäť tešiť zo života. To je priestor pre psychoterapiu, kde pod vedením skúseného odborníka sa môžete naučiť porozumieť svojím potrebám, zastaviť svoje obavy, zmierniť prežívané napätie a nakoniec zmeniť svoje úzkostné správanie. Teda nájsť cestu z bludného kruhu smerom do života, v ktorom sa opäť dokážete tešiť z toho čo Vám denne život prináša. Tu by som upriamila Vašu pozornosť na kognitívno-behaviorálnu terapiu. Na začiatok si môžete naštudovať dostupné materiály o generalizovanej úzkostnej poruche. Vhodné je skúšať obavné myšlienky zastavovať a nahrádzať ich myšlienkami na niečo príjemné. Dôležité je zaradiť relaxáciu a keďže trávite zrejme veľa času s deťmi doma, nájsť si aj čas iba pre seba. Zo psychoterapie nemusíte mať strach. Je to len proces, ktorý Vám pomôže získať veľa nových spôsobov na zvládanie Vášho problému. Šesť rokov strachovania sa, je dosť dlhá doba na to, aby ste už svoje obavy zastavili. Prvý krok ste urobili, tým že ste napísali. Ďalším bude pozbierať všetku odvahu a osloviť odborníka, ktorý Vám podá pomocnú ruku. Potom už všetko pôjde ľahšie! A Vy sa opäť začnete tešiť zo života, ktorý máte pred sebou.


 

Kde je problém?

Otázka:

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať. Náš synček bude mať v januáry roky a niako sa nám nedarí prinúťiť ho ísť na velku potrebu na nočník, Vždy spustí strašný plač. Už sme skúšali ho nechať bez plienky 4 dni. Strašne ho bolelo bruško, ale na nočník nechcel ísť.

Okrem tohoto máme s ním poslednej dobe viac starostí.Neustále na seba upozornuje strašným revom. Ked niečo nedostane spustí strašný krik, ktorý sa nedá utíšiť aj pol hodinu. je to veľmi milý a citlivý chlapec, ale poslednej dobe robí vždy práve to, čo vie, že nesmie.. snažím sa mu vždy všetko vysvetliť, ale cez ten krik aj tak asi nič nepočuje. Ked sa ukludní a vysvetlím mu, že sa to nesmie a prečo, tak sa tvári, že pochopí a že to už neurobí, ale za chvílku je to tu zas.Máme ešte jedno dieťa. V oktobry bude mať rok. Takže aj s nou máme kopec starostí a neviem či si synček týmto všetkým nevynucuje viac pozornosti.Pritom sa mu snažím venovať..isto mám na naho menej času ako ked bol len on..Poslednej dobe sa nám začal aj v noci pocikávať a to aj napriek tomu, že to už viac ako pol roka neorobil.Poradili by ste mi prosím čo s tým? dakujem

Odpoveď:

Problém Vášho synčeka môže mať rôzne príčiny. Môžem sa pokúsiť niektoré aspoň naznačiť. Škoda, že Vám v príspevku vypadlo koľko má vlastne Váš syn rokov. Ale predpokladám, že tri až štyri. V tomto veku majú už mnohé deti spomínané hygienické návyky zvládnuté, ale nie je ani žiadnou výnimkou ak v tomto veku sa dieťa ešte v noci pomočuje, cez deň sa mu tiež nepodarí vždy udržať moč (napríklad keď sa priveľmi zaujme hrou a podobne) alebo odmieta vylučovať stolicu inak ako do plienky. Sú deti, ktoré si aj uvedomujú, že je to nevhodné a tak sa pri tom skrývajú, zatajujú to a podobne. Robievajú to hlavne deti s úzkostnou povahou. To sú deti, v ktorých emotivite je prirodzená úzkostnosť, teda majú tendenciu viac sa všetkého obávať, sú viac ustráchané. Pritom to môžu byť na prvý pohľad komunikatívne, veselé, bezproblémové deti. Ale predsa v ich vnútornom prežívaní je niečo, čo im bráni uvoľniť sa a napríklad zvládnuť chodenie na nočník. Ak by toto bol Váš problém treba ho to len s láskou a trpezlivo postupne naučiť.

Ak sa Vám nezdá, že by Váš syn bol takýmto dieťaťom, môže ísť u neho o správanie, ktoré je reakciou na príchod súrodenca. Vaše druhé dieťa je vo veku, kedy si vyžaduje stále viac pozornosti a Vy automaticky očakávate viac samostatnosti od toho prvého. Je to úplne pochopiteľné! Ale to dieťa akoby to vedelo, reaguje na to presne naopak. Tým si automaticky vynucuje Vašu pozornosť, čo celý problém ešte viac zhoršuje. Takže čo s tým?

Najprv by som odporučila na to na chvíľu úplne zabudnúť. Nechajte ho kakať do plienok a ak treba vráťte sa aj k plienkam na noc. Ak bude protestovať nechajte ho určite bez plienok ale rátajte s tým, že ho buď dáte v noci spiaceho vycikať sami alebo ho budete musieť prezliekať. Za každú suchú noc ho určite odmeňte – odmenu navrhnite spolu! Pocikanie nekomentujte. Skúste mu cez deň venovať viac pozornosti. Poproste niekoho aby Vám zaopatril mladšie dieťa a Vy si vyhraďte čas iba na staršieho, robte spolu to čo ho baví, čo má rád. Keď sa celkovo upokojí, v rodine nebude žiadne iné napätie, nebude mať zdravotné problémy a podobne, môžete znova skúsiť tréning s kakaním. Tu niekedy pomôže kúpiť stupienok, redukciu a nechať dieťa kakať rovno do záchoda. Môžete to naplánovať napríklad k jeho blížiacim sa narodeninám. Spojiť to s niečím výnimočným a opäť vymyslieť systém odmien, ako sa mu bude dariť. Ak sa Vám nebude čokoľvek zdať, prípadne sa problém zhorší, je dobré poradiť sa aj s pediatrom. Ak nedôjde k náprave a pediater vylúči fyziologickú poruchu odporúčam navštíviť detského klinického psychológa-psychoterapeuta.

Prajem Vám veľa trpezlivosti a síl.


 

Strach mojej dcérky

Otázka:

Dobry den. Som nestastna zo svojej dcerky Vanessky. Ma 6 rokov. Koncom februara sme sa vratili po dvoch rokoch z Nemecka. Dcerka tam chodila do skolky velmi sa jej tam pacilo. Mala tam vela kamaratiek a kamaratov. Vyzerala v pohode ked sme sa vratili. Zacala chodit do skolky tu. Zvykla si dobre, co nas s manzelom tesilo. Nasla si kamaratky. Vsetko v poriadku. Az kym nezostala chora,mala crevnu chripku. Bola doma tyzden. Isla do skolky, bola tam jeden den a chripka sa jej zas vratila. Bola par dni doma a potom isla znovu do skolky. A potom mi volalia ucitelka aby som si pre nu prisla ze sa stazuje na bolave brusko a ze nic nejedla. Potom mi dcera povedala,ze chcela utiect zo skolky. Ze na nu kricala ucitelka a deti jej robili zle. Od vtedy doma plakava. Teraz chodi do inej skolky ale tazko si zvyka. Hovori, ze vsetci su tam dobri a ona nevie co je s nou. Hovori mi take veci,ze sa o mna boji a aby sa mi nic nestalo.Ked je vikend tak je vsetko v poriadku. Nic ju neboli. Dokonca spava u babky, takze nemalo by jej byt smutno v skolke. Cez tyzden ju bolieva brucho, neviem ci mi hovori pravdu alebo si to vymysla, ze nechce ist do skolky. Cez vikend ju nic neboli. S me z manzelom zufali. Nevieme co mame robit. Ci mame vyhladat detskeho psychologa? Trva to tak 2 a pol tyzdna.

Odpoveď:

Problémy Vašej dcérky môžu byť spôsobené aj zmenou, ktorú ste podstúpili. Aj keď sa zdalo, že navonok sťahovanie a zmenu prostredia znáša dobre, vnútri to zrejme prežíva inak. K nepohode, ktorú prežívala po vašom návrate zo zahraničia, prispela asi aj škôlka, s ktorou nemáte dobrú skúsenosť. Na to prišla nová škôlka, nová zmena, čo so sebou opäť prinieslo ďalšie nároky na adaptáciu. Psychická nepohoda sa môže odraziť aj v celkovom fyzickom zdraví. Vaša dcérka sa po prekonaných črevných chrípkach sťažuje na bolesti bruška. Tieto bolesti môžu byť po tom, čím ste posledné obdobie prešli, skutočne psychického pôvodu. Vždy je však dobré vylúčiť fyziologickú príčinu, porozprávajte sa teda o tomto probléme aj s pediatrom. Ak nejde o fyzický problém, bolesti nie sú ani reakciou napríklad na zmenenú stravu v predškolskom zariadení, potvrdí sa náš predpoklad psychickej príčiny bolestí bruška u Vašej dcérky.

Aj keď takáto bolesť nemá fyziologickú príčinu, dieťa ju prežíva ako skutočný problém. Bruško ho bolí naozaj a ono sa skutočne trápi. Preto treba dieťaťu v tomto dôverovať. Pychická nepohoda sa tiež prejavuje v prežívaní strachu a zvýšených obávach, ktoré Vaše dieťa teraz trápia. Vaša dcérka sa potrebuje adaptovať na zmenu, ktorou ste prešli. Bude to určite trvať nejaký čas. Ak je v novej škôlke spokojná požiadajte o spoluprácu aj učiteľky. Chváľte ju za to, ako to statočne zvláda. Neviem čo všetko sa vo Vašom živote po presťahovaní zmenilo, ale ak dokážete nadviazať na niečo z vášho života pred presťahovaním, tak to skúste. S dcérkou sa veľa rozprávajte, hľadajte spolu pozitívne stránky tejto zmeny. Pomôžte jej nájsť si nových priateľov, vybudovať nové kontakty, upävniť nové zázemie. Bolesť bruška akceptujte ale neupriamujte na nu pozornosť. Naopak príjemnými aktivitami skúste pozornosť dieťaťa od bolestí odviesť. Blížia sa prázdniny, ak máte možnosť nechať ju chvíľku si od škôlky oddýchnuť, možno to pre ňu bude to najlepšie riešenie. Uvidíte ako sa potom v septembri bude opäť tešiť a na bolesť si už ani nespomenie. Najlepšími liekmi pre Vašu dcérku budú čas a trpezlivosť.

Samozrejme ak by sa Vám zdalo, že nič nezaberá, bolesti sa zhoršujú, prípadne sa objavujú nové problémy, môžete vyhľadať psychológa.